Cintorín

xIMG_8667Cintorín – spomeňme si na miesto, pole, kde odpočívajú naši drahí. Je v každej dedine a v každom meste, kde by sme mali na takomto poli stíšiť a naopak zaspomínať si pri modlitbe na tých, ktorí nás predišli. Kríže môžu spráchnivieť. Pomníky zo žuly a kameňa stratia svoju krásu, ale ani jedna modlitba za našich zomrelých nebude Bohom opomenutá. Máme za čo ďakovať, prosiť, odprosovať našich drahých zomrelých – buď je to životný partner, dieťa, brat alebo sestra a iní… Na toto pole raz zanesú aj nás, uložia nás do zeme a preto sa pripravujme už teraz, pokiaľ žijeme na tú chvíľu, o ktorej nikto z nás nevie, kedy príde. Prosme Boha, aby sme na to stretnutie s ním boli vždy pripravení bez strachu v láske. To naše „odpočinutie večné“, nech nás našimi drahými zomrelými napĺňa, pokiaľ žijeme. Len nemo stáť pri hroboch je najväčšia prekážka lásky. Oni potrebujú nás a my budeme potrebovať ich. Poslúžme si navzájom. Sviatosti, svätá omša, návšteva ich miesta odpočinku sú cennejšie ako kvety, ktoré zničí mráz, ako sviece, ktoré horením budú zničené. Končí sa rok. Skončí sa aj náš život. Uverme, že v Bohu sa náš život neskončí. Ježiš predsa povedal „Ja som Vzkriesenie a Život.“ A svätý Pavol apoštol
nám pripomína, že vo svojich srdciach máme hľadať to, čo je hore a nie iba to, čo je na zemi. To, čo je na zemi, môže ukradnúť zlodej, zničiť moľ a hrdza. Uverme, že Boh je večný. Je bez začiatku a konca, je spravodlivý, svätý, večný…

zdroj: www.evanjelizacia.eu (Ľ.Stanček)