Dušičky

MEMENTO MORI! MEMENTO VIVERE!

     Vonku opäť poletuje lístie a vo vzduchu cítiť vôňu jesene. Prichádza obdobie, keď si spomínam na svojich najdrahších, ktorých som stratil na mojej pozemskej púti. Keď sa skončil ich život, aj oni akoby odleteli, podobne ako lístie padajúce zo stromov. Spadnutý list je ako ukončený život. Napriek tomu, že lístie na jar opäť narastie a medzi nami pribudnú novonarodení, tí, čo už opustili pozemský život, sa už nikdy nevrátia. Zostáva nám iba spomienka na ich dobré skutky, dobré rady, príklad života.

    Nastal čas, keď viac ako inokedy myslím v modlitbách na mojich drahých zosnulých a prosím za ich duše. Vždy, keď strácam milovanú osobu,  som na zádušnej svätej omši a pohrebe, stojím nad hrobom či pri cintorínskom kríži, uvedomujem si vlastnú zraniteľnosť. Vtedy si v mysli preberám, ako konám vo svojom živote. Čo by som mohol urobiť lepšie, a v čom by som sa mal úplne zmeniť. Uvedomujem si, že mám ešte čas. Ale koľko? Možno rok, mesiac, týždeň či deň a možno už iba hodinu. Mám čas, ktorý mi dáva vzkriesený a oslávený Pán, aby som sa stihol pripraviť, aby som mu – keď príde moja jeseň – mohol odovzdať zdravú a  hojnú úrodu, dobré skutky, ktoré majú hodnotu pre večnosť.

    Viem, že Pán nežiada odo mňa veľa. Možno len trochu viac ochoty, lásky, trpezlivosti. Nechce, aby som premárnil svoj život na zemi, ale aby som si vážil každý nový deň a uskutočňoval jeho príkaz lásky. Preto ho prosím, aby naplnil moje srdce novou nádejou a láskou a dal mi odvahu, aby som s pokorou a  odovzdanosťou prijímal životné skúšky, a tak bol  pripravený, keď ma k sebe povolá.

    Prejde určité obdobie a znova nadíde jeseň a s ňou dušičkový čas. Možno niekto iný zastane pri mojom hrobe. Pomodlí sa a zamyslí nad svojím životom.

zdroj: www.fara.ivanka.sk