“Čo som dlžný?”
“Nie ste dlžný nič,” odpovedalo dievča. “Mama hovorí, že za láskavosť sa neplatí.”
Mladík odvetil: “Ďakujem, ďakujem z celého srdca.”
Keď Howard Kelly odišiel z toho domu, cítil sa lepšie nielen telesne, ale posilnila sa aj jeho viera v Boha a v ľudstvo. Už chcel všetko vzdať a zanechať štúdium, no toto malé gesto mu dodalo silu aj vôľu bojovať ďalej.

O mnoho rokov neskôr toto dievča, už ako dospelá žena, vážne ochorelo. Miestni lekári nevedeli, čo robiť. Poslali ju preto do veľkého mesta, kde boli špecialisti na liečbu jej zriedkavej choroby. Na lekárske konzílium pozvali aj doktora Howarda Kellyho, kapacitu vo svojom odbore. Keď začul názov mesta, z ktorého pochádzala žena, zažiarilo mu v očiach zvláštne svetlo. Okamžite bežal na oddelenie a spýtal sa na izbu, v ktorej ležala pacientka.
Hneď ju spoznal – a nielen podľa zelených očí. Potom sa vrátil na konzílium rozhodnutý urobiť pre záchranu jej života všetko, čo sa len dá. Od tej chvíle väčšinu času venoval jej prípadu. Po dlhom a namáhavom boji nad chorobou zvíťazili. Profesor Kelly si vypýtal v pokladni nemocnice súhrnný účet za liečbu. Prezrel si ho a potom do rohu napísal niekoľko slov. Účet zaniesli pacientke. Váhala, či ho má otvoriť, pretože si bola istá, že sa bude musieť zadĺžiť na zvyšok svojho života, aby ten účet zaplatila. Napokon sa naň opatrne pozrela. Jej pozornosť upútali slová v rohu papiera.
Čítala: “Uhradené v plnej výške jedným pohárom mlieka.” Podpísaný doktor Howard Kelly.

     “A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám, nepríde o svoju odmenu.”
(Mt 10, 42)

Bruno Ferrero