Istý muž vyšiel do lesa hľadať vtáka, ktorého by mohol vziať domov. Chytil malého orla, priniesol ho na svoj dvor a dal do kurína spolu so sliepkami, kačicami a morkami. Dával mu potravu ako hydine, hoci vedel, že je to orol, kráľ vtákov.
O 5 rokov neskôr mal muž na návšteve niekoho, kto bol odborníkom v prírodopise. Keď sa prechádzali spolu po záhrade, hosť povedal: „Ten vták nie je sliepka, to je orol!” „Áno”, povedal muž, „to je pravda, ale ja som z neho vychoval sliepku, hoci jeho krídla sú 3 metre dlhé. „Nie, nie”, povedal muž – prírodovedec, „je to stále orol, pretože má srdce orla. Môžem ti to dokázať tak, že ho nechám vyletieť vysoko do oblohy.” „Nie, nie”, povedal muž, „on je teraz skutočne sliepkou a nikdy nebude lietať tak vysoko ako orol.” A tak sa rozhodli urobiť experiment.

      Milovník prírody vzal orla, zdvihol ho vysoko do vzduchu a povedal vyzývajúcim hlasom: „Ak si orlom, ak patríš k nebu a nie k zemi, otvor svoje krídla a leť!” Orol sa rozložil na prírodovedcovej ruke a pozrel dolu. Pod sebou uvidel hydinu, ako zobe potravu i zoskočil dolu k nim. Muž povedal: „Hovoril som ti, že je to už sliepka.” „Nie”, povedal prírodovedec, „je to orol. Skúsim to znova zajtra.”
Na druhý deň vyliezol s orlom na strechu domu. Držal ho vysoko nad sebou a povedal: „Orol, ak si orlom, otvor svoje krídla a leť preč!” Ale orol znova uvidel zobajúcu hydinu na dvore, zoskočil dolu k nim a začal tiež zobať. Muž znova povedal: „Už predtým som ti hovoril, že je to sliepka.” „Nie”, povedal ten druhý, „je to orol a ešte stále má srdce orla. Skúsme to ešte raz: zajtra ho naučím lietať.” Nasledujúce ráno vstal veľmi skoro, vzal orla a niesol ho von z mesta, ďaleko od domov, k úpätiu veľkej hory. Práve vychádzajúce slnko zlatými lúčmi zalialo vrchol hory a okolité borovice od radosti z takého krásneho rána. Prírodovedec zdvihol orla do výšky a povedal mu: „Orol, ty si orol. Ty patríš k nebesiam, nie k tejto zemi. Rozprestri svoje krídla a leť!”
Orol sa rozhliadol okolo seba, zatrepal krídlami, akoby pocítil v sebe nový život, ale nevzlietol. Potom milovník prírody namieril jeho pohľad priamo k slnku. V tej chvíli orol rozprestrel svoje mocné krídla a vzlietol s výkrikom orla, letel vyššie a vyššie a nikdy sa nevrátil späť.

(RS 9/1994 str. 22; z ABC Expres preložil Jozef Horváth)