Na ruke

     Kolínsky kardinál J. Meisner v jednej kázni na púti v Lurdoch povedal: „Keď som bol pomocným biskupom v Erfurte vo Východnom Nemecku, stretol som tam veľkú skupinu Nemcov z Povolžia. Títo boli prinútení žiť už 35 rokov na Sibíri a zostali roky a roky bez spojenia s katolíckou Cirkvou.” Povedali mi: „Tak radi by sme boli spojení s Cirkvou. Prosíme vás, povedzte nám, čo máme odovzdať našim deťom aby dosiahli večný život?”

     Odpovedal som im: „Dám vám katechizmus a Písmo sväté Nového zákona. Keď toto dáte vašim deťom a budú to praktizovať, dosiahnu večnú spásu.”
Lenže to bolo v čase, keď sa do Sovietskeho zväzu nesmeli prinášať nijaké náboženské knihy. Keď ma na to upozornili, povedal som im: „Ale ruženec, ten azda môžete priniesť domov?” Odpovedali mi: „Áno, ten si môžeme zavesiť na krk, lebo vyzerá ako retiazka. Proti tomu kontrola nebude mať nič. Ale čo to má do činenia s otázkou, ktorú sme vám predložili? Čo máme odovzdať našim deťom, aby dosiahli večný život?” Ukázal som im na krížik na ruženci: „Na ňom sa modlíme Verím v Boha, vyznanie viery. Potom nasledujú tri zrnká, tri perly: viera, nádej, láska. To sú tri božské čnosti, ktoré nám dávajú možnosť žiť božsky. A potom sa prejde na šnúrku so Zdravasmi, pri ktorých rozjímame tajomstvá nášho vykúpenia. V tých tajomstvách je obsiahnutý celý Nový zákon. Sú tam tajomstvá vtelenia, umučenia a oslávenia Ježiša Krista, ktorý práve preto prišiel na svet, trpel za nás, vstal z mŕtvych, aby sme v ňom boli spasení.”
Po týchto mojich slovách jeden z tých rusko – nemeckých pútnikov vzal do ruky ruženec a povedal: „Tu mám v ruke celú katolícku vieru.”

(RN, 3/94, str. 27)