Milosrdná láska

Ako by vyzeral náš život, keby sme dostávali iba to, čo si zaslúžime, keby nám druhí neboli ochotní naše chyby prepáčiť, keby sme boli za každý náš priestupok spravodlivo trestaní…? Každý z nás dostal život nezaslúžene. Bez nezaslúženej lásky a starostlivosti našich rodičov, najmä matiek (vo výnimočných prípadoch iných dobrých ľudí), by sme po narodení neprežili. Bez nezištného darovania lásky a odpustenia by sa nemohli rozvíjať naše vzťahy a radosť z nich, ktorá je podstatou života. Takúto nezaslúženú, darovanú a súčasne nevyhnutne potrebnú lásku nazývame milosrdenstvo.

Prejavy milosrdenstva prežívame na rozličných úrovniach: na rovine telesnej (ako je nasýtiť hladných, ujímať sa ľudí bez prístrešia , poskytovať odev tým, čo ho nemajú, navštevovať chorých a väzňov, pochovávať mŕtvych); na rovine duchovnej (poučovať, radiť, potešovať, posilňovať, odpúšťať, trpezlivo znášať nepríjemných ľudí).

Najviac však potrebujeme prejavy milosrdnej lásky od samého Boha – potrebujeme Jeho odpustenie, Jeho milosť. Božia milosť je priazeň, nezaslúžená pomoc, ktorú nám dáva, aby sme boli schopní odpovedať na Jeho pozvanie stať sa Božími adoptovanými synmi, či dcérami a mať účasť na Jeho živote.

Vianočná udalosť – prejav Božieho milosrdenstva

Stredobodom kresťanského slávenia Vianoc je skutočnosť, že Boží večný Syn sa narodil ako človek. Prečo to urobil? Vysvetlil to neskôr On sám: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (Jn 3, 16).

Narodenie Ježiša Krista je prejavom milosrdnej lásky nebeského Otca voči nám, ľuďom. Ježiš prichádza ako posol tejto lásky a dosvedčuje ju celým svojím životom, no vrcholným spôsobom svojou obetou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním. Bez tejto zachraňujúcej lásky a bez jej prijatia človek zostáva asi v takej situácii, ako stroskotanec, ktorý by odmietol uveriť správe prinesenej záchranármi, že sú ho schopní previesť na pevninu, k jeho blízkym, ktorí ho čakajú – a zostal by radšej na svojom ostrove, kde má možno čo jesť, kde má spoločnosť ďalších stroskotancov, kde však časom nutne biedne skončí…

Aj na Božie dieťa v jasliach by sme sa mali pozerať zo zorného uhla milosrdenstva: prečo sa večný Boží Syn, ktorý spolu s Otcom i Duchom Svätým stvoril a udržiava celý vesmír, stal malým, bezmocným Dieťaťom? Prečo prijal také úbohé podmienky za akých sa narodil? Lebo nás chcel presvedčiť o tom, že mu nejde o seba, lež o sprostredkovanie Otcovej lásky voči nám. Preto sa ponížil, stal sa človekom, prijal posledné miesto. Jedna latinská vianočná pieseň na toto reaguje slovami: „Kto by neopätoval lásku Tomu, ktorý nás takto miloval?!“

Dáme sa presvedčiť touto nezištnou, milosrdnou láskou Boha, ktorú nám dosvedčuje Jeho Syn svojím ľudským životom?

zdroj: Mons. František Rábek, ordinár Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR: Pastiersky list k otvoreniu mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva a k Vianociam 2015.