Ktorý pre nás kríž niesol…

    Krížová cesta je cesta. Nie krátka vychádzka. Ale cesta úmorná, dlhá, namáhavá.

    Ty si, Pane, kríž nielen vzal, prijal a objal, ale si ho nepustil a niesol až do konca.

    Mnohí vezmú, ale nedonesú. Nevydržia, odložia, zradia. Najťažšou skúškou vernosti a lásky je čas. Ten kríž, čo si mi dal, Pane, ten môj, ten dnešný, ten, ktorý nikto nevidí, ktorý vidíš iba ty a ja, ktorý neprestáva tlačiť a omínať a zahýnať až k zemi, ten chcem niesť vytrvalo, nechcem ho odložiť ani pre vysilenie, únavu, posmech a rany. Veď ty si vždy predo mnou. Nech moja láska k tebe časom neoslabne. Nech ma o tvoj kríž neoberie únava, posmech a rany.

    Vďaka všetkým matkám, všetkým Šimonom, Veronikám, všetkým plačúcim z bezmocného súcitu, čo pomáhajú po páde vstať, nevzdať sa, nezradiť.

zdroj: P. DAMIAN- A. ZUNÍN: Ruženec v našich rukách, 1978.