Otče náš, ktorý si na nebesiach…

Áno, čo je?

Neprerušuj ma, modlím sa!

Ale veď si ma práve oslovila.

Ja že som hovorila s tebou? Nie, určite nie. To sa proste tak modlíme: Otče náš, ktorý si na nebesiach.

A teraz zase, úplne jasne so mnou hovoríš. Čo môžem pre teba urobiť?

Posväť sa meno tvoje…

Myslíš to vážne?

Čo mám myslieť vážne?

Či skutočne chceš posvätiť moje meno? Čo to pre teba znamená?

To znamená… To znamená… Vlastne ani neviem, čo to znamená. Odkiaľ to mám vedieť?

To jednoducho znamená, že ma chceš ctiť, že som pre teba dôležitý, že moje meno ti je drahé a nevyslovuješ ho kedykoľvek a bez príčiny.

Aha, tak je to teda. Teraz už tomu rozumiem.

…Príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi…

To je všetko pekné, ale čo preto robíš ty?

Aby sa stala tvoja vôľa? Samozrejme každú nedeľu chodím do kostola. Prispievam na misie a na charitu.

Myslím tým niečo iného. Chcel by som, aby bol tvoj život v poriadku. Aby si sa zbavila návykov,
s ktorými ideš iným na nervy, aby si vedela poslúžiť tam, kde ťa o to žiadajú, aby som mal vplyv na tvoj život…

Prečo mi to vlastne vyčítaš? Čo si myslíš o tých „skalných“ katolíkoch, ktorí každú nedeľu sedia v kostole či stoja pred ním, na tých sa podívaj!

Prepáč! Myslel som si, že sa úprimne modlíš o to, aby prišlo moje kráľovstvo a stala sa moja vôľa. Vieš a to začína práve u toho, kto sa o to modlí.

Áno, to sa mi trochu vyjasnilo, ale mohla by som sa domodliť? Chlieb náš každodenný daj nám dnes…

Prepáč, že ťa zase prerušujem. Až budeš mať chvíľku kľudu, premýšľaj, o čo ma vlastne prosíš. Myslím, že je ti jasné, že nejde o chlieb, ktorý kupuješ ráno v obchode.

A odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame našim vinníkom…

A čo Petra?

Petra, moja suseda, hm… už zase s tým začínaš? Vieš predsa, že so mnou vešia prádlo v sušiarni. Potom o mne zle hovorí v obchode. A večer, keď prichádza môj manžel, tak sa robí, že zametá schody, len aby ho videla
a mohla sa na neho milo usmievať.

Viem. Ale čo si sa to vlastne modlila ?

Áno, ale ja som to tak nemyslela.

Aspoň pravdivosť ti nechýba.. Nevadí ti nosiť v sebe toľko odporu a zatrpklosti?

To hej, už som z toho pomaly chorá.

Vidíš a práve teraz ťa chcem uzdraviť. Odpusť Petre a ja odpustím tebe. Môže sa stať, že Petra ťa vysmeje, možno ti prestane z času načas strážiť deti, ale ty sama budeš mať pokoj v srdci.

Hm, neviem, či sa k tomu prekonám.

Nemaj strach, pomôžem ti.

A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.

S radosťou, to chcem urobiť. Vystríhaj sa všetkých ľudí a všetkých situácií, ktoré ťa vedú do pokušenia.

Ako to myslíš?

Poznáš predsa svoje slabosti, svoju nespoľahlivosť, neochotu, pohodlnosť, svoje zaobchádzanie s peniazmi, sexom, rečami o druhých. Nedávaj týmto pokušeniam šancu.

Myslím, že toto bol najťažší Otče náš, aký som sa kedy modlila. Prvýkrát to však malo niečo spoločné s mojím životom.

Dobre, a teraz ideme ďalej, v kľude sa domodli.

Amen.

Vieš, čo je krásne? Keď ma ľudia začnú brať vážne, keď sa začnú úprimne modliť, počúvať ma a potom dokážu aj konať moju vôľu. Zrazu pocítia, že ich život je šťastnejší a spokojnejší.

zdroj: http://modlitba.sk/?p=448