Bol raz istý muž, ktorý polieval svoju záhradu. V strede záhrady stál obrovský balvan. Muž zavolal svojho syna a poprosil ho, aby balvan odvalil. Veľmi dobre vedel, že žiada skutok, ktorý ďaleko prevyšuje sily malého chlapca. Malý Janko sa oprel do balvanu, aby ho odkotúľal, ale bez úspechu. Balvan mu bol priťažký.

A vo svojom srdci si hovoril: „Ako je to možné, že otec žiada odo mňa niečo, čo je nad moje sily?” Potom sa obrátil na svojho otca a povedal: „Otec, mne to nejde.” Otec sa zadíval na malého Janka a odvetil mu: „Janko, na niečo si zabudol, zabudol si na niečo podstatné. Pozri sa, som tu pri tebe. Ale ty si ma zabudol požiadať o pomoc.”

Na našej ceste za Ježišom nám často chýba práve tento prostý predpoklad. Zabúdame na to najzákladnejšie: prosiť Boha o pomoc. Ježiš od nás žiada veľa a ťažkých vecí. No my sa snažíme robiť všetko iba vlastnými silami.

Usilujeme sa žiť sväto, ale nedarí sa nám. Usilujeme sa nezhrešiť, ale nejde nám to. Usilujeme sa žiť podľa požiadaviek Svätého písma, žiť evanjelium, ale zlyhávame. Snažíme sa byť dobrými matkami, dobrými otcami, dobrými robotníkmi, ale bez úspechu.

Dôvod neúspechu je pritom veľmi jednoduchý: snažíme sa o to sami, vlastnými silami. Neprosíme o pomoc Ducha Svätého, aby prišiel a posilnil nás v tom, čo nám chýba.

autor: Elias Vella – Keď Duch Svätý píše môj život