Existuje múr – múr odcudzenia, ktorý už stáročia stavia človek svojim egoizmom. Tento múr za ten čas veľmi zmohutnel. Napriek tomu si aj dnes myslíme, že naše snaženie, nadobudnuté poznanie, či samostnatnosť nás oslobodia, vnesú do srdca pocit spokojnosti, istoty, nezávislosti. Snažíme sa vybudovať si vlastný raj. Pritom však ani nevieme, ako sme sa sami okradli o skutočné šťastie.

     Zabudli sme čím sme a prečo existujeme. Už ani nevieme, čo je za tým honosným babylonským múrom plným reklám a ilúzií o živote. Strácame zmysel nášho bytia! Možno ešte kdesi v hĺbke srdca cítime, že život by mal byť šťastím, že by sme sa mali stať šťastím jeden druhému. Neuvedomujeme si však, že to môže byť iba vtedy, ak budeme čerpať z opravdivého prameňa života, ktorým je Stvoriteľ – skutočný, večný Duch Lásky. Sme iba zakliatí, neschopní sami zbúrať múr, vystavaný tehlami našich klamstiev, podvodov a poloprávd, pospájaných maltou návykov sebectva a pýchy.

     Pokora, tichosť srdca a obeta plynúce z Kristovho kríža prerážajú tento múr a umožňujú vrátiť sa k dokonalej, večnej živej láske. Kristus a jeho milosrdenstvo sú tou úzkou cestou, ktorá vedie k otvorenej bráne nášho pravého domova. On ju otvoril skutočne pre každého. Kto chce cez ňu prejsť a prísť domov, musí iba jedno – naučiť sa milovať, všetkým úprimne odpustiť a poprosiť o odpustenie. Naučiť sa večne žiť lásku.

zdroj: www. maltezskapomoc.sk