Na brehu prudkej, dravej rieky stáli traja ľudia. Všetci traja sa potrebovali dostať na druhý breh. Bolo to pre nich veľmi dôležité.

     Prvý bol prešibaný obchodník a veľký šmelinár. Dokázal manipulovať ľuďmi aj vecami. Kľakol si a požiadal Boha: „Pane, daj mi odvahu, aby som sa vrhol do tejto divokej vody a preplával rieku. Na druhom brehu na mňa čakajú dôležité obchody. Zdvojnásobím svoje zisky, no musím sa ponáhľať…“ Vstal a po chvíli váhania skočil do vody. Voda ho však vliekla do údolia.

     Druhý bol vojak, známy svojou bezúhonnosťou a silou ducha. Postavil sa do pozoru a modlil sa: „Pane, daj mi silu prekonať túto prekážku. Premôžem túto rieku, lebo mojím heslom je bojovať a víťaziť.“ Bez váhania sa vrhol do vody, no prúd bol silnejší než on a odniesol ho preč.

     Tretia na brehu bola žena. Doma na ňu čakali manžel a deti. Aj ona si kľakla a modlila sa. „Pane, pomôž mi, poraď mi a daj mi múdrosť, aby som sa vedela dostať na druhý breh tejto nebezpečnej rieky.“ Vstala a všimla si, že neďaleko odtiaľ pasie pastier svoje stádo. Žena sa ho opýtala: „Nevieš ako by som sa mohla dostať na druhý breh tejto rieky?“

     „Desať minút odtiaľto, za tamtým vŕškom je most,“ odvetil pastier.

     Niekedy stačí  štipka pokory. A niekto, kto nám ukáže správny smer.

zdroj: Bruno Ferrero – Ale veď máme krídla.