Keď sa ráno zobudíš s túžbou milovať Pána a v ňom všetkých ľudí – v ten deň sú Vianoce. Keď máš snahu podať ruku tomu, kto ťa urazil – vtedy sú Vianoce. Keď dávaš úsmev, láskavé slovo, porozumenie – začínajú Vianoce. Kedykoľvek máš snahu druhého ospravedlniť – vtedy sú na pochode Vianoce. Keď dokážeš zabúdať na seba a myslieť viac na druhých – sláviš Vianoce. Keď si nájdeš čas vypočuť druhých – sláviš Vianoce. Keď uľahčíš námahu blížnemu, venuješ mu pozornosť – teš sa, máš v duši Vianoce. Kedykoľvek vypočuješ zavolanie Pána, ktorý potrebuje tvoju pomoc v trpiacich, chorých a opustených – potom jasaj od radosti, lebo už žiješ Vianoce. Keď sa včas spamätávaš, aby si zadržal nevľúdne slovo, nepriaznivú poznámku – ďakuj za Vianoce vo svojom srdci. Keď sa zriekneš svojej vôle, svojho názoru  nájdeš Dieťa zavinuté do plienok a jeho Matku – prežívaš s nimi Vianoce. Keď povieš Pánovi ochotné a veľkodušné ÁNO, vtedy strhávaš nebo na zem a najúčinnejšie pracuješ, aby nastali na celom svete Vianoce. Keď svojím životom, svojimi skutkami, spievaš „Sláva Bohu na výsostiach“, vtedy trvajú v tvojom srdci Vianoce.

     Ak si však voči tomuto svetu ľahostajný a myslíš len na svoje záujmy, Vianoce od teba odišli, nie je miesta pre Ježiša, nenarodí sa v ňom. Mária a Jozef musia hľadať miesto inde, ale kde…?

    „Nebojme sa žiť sny, o ktorých v dušiach snívame, pretože na svet prichádza Ten,  ktorý nám pomôže vstať, ak pri žití svojich snov padneme k zemi.“