15. júla 2011, presne pred siedmymi rokmi mi lekárka oznámila podozrenie na zákernú chorobu. O tri týždne som bola operovaná. O dva týždne pooperačná histológia toto podozrenie potvrdila. O ďalšie dva týždne nasledovala druhá operácia a o päť týždňov po nej prvá chemoterapia. A spolu s tým všetkým prišiel strach. Strach z prítomnosti, strach, že nebude budúcnosť. Aj keď som mala pri sebe milujúcu rodinu, povzbudzovali ma priatelia, mala som pocit, že tento boj je iba na mne. Aby som nespanikárila, nerezignovala a nepodľahla zúfaniu, doslova som sa vrhla na modlitby. Povyberala som zo zásuviek rôzne brožúrky a novény, čo som podostávala z rôznych pútí a modlila som sa a prosila a modlila a prosila a modlila a prosila. Z modlitby som čerpala silu, pokoj, naučila ma dôvere a odovzdanosti sa do Božích rúk.

Vybrala som jeden cyklus chemoterapie, ktorý pozostával zo šiestich dávok a poslali ma kontrolné CT-vyšetrenie. Keď som si prišla pre výsledky, sestrička na oddelení ma privítala s úsmevom a slovami: „Vy čo tu chcete, veď vy ste zdravý človek!“

Ako sa poďakovať Bohu za záchranu života? Čo už len človek môže ponúknuť? Tak som mu aspoň začala venovať viac zo svojho času. Zúčastňovala som sa duchovných cvičení, seminára, konferencií, stretnutí v spoločenstve, aj dobrovoľníckych prác. S manželom aj dcérou som sa vybrala na ďakovnú púť do Medžugorja. Tento rok sa tam aj s manželom chystám už piaty krát, pretože ako povedal jeden mladý spolupútnik z Oravy – Medžugorje je krásna závislosť.

Päť rokov od ukončenia liečby po pravidelnom kontrolnom CT-vyšetrení, plná obáv a nepokoja, ale aj s veľkou nádejou na dobré výsledky som sa zúčastnila spoločných chvál pri príležitosti sviatku Ducha Svätého. Pán Ježiš vtedy koná rôzne uzdravenia, o čom prítomným hovoria bratia a sestry obdarení rôznymi charizmami. Počas týchto chvál ma v dave vyhľadal jeden z charizmatikov a povedal mi:“ Pán ti niečo odníma a ty tušíš čo.“ Usmial sa a odišiel. O mesiac som sa dozvedela výsledky z kontroly. Boli ešte lepšie ako po liečbe chemoterapiou, a to som tých päť rokov žiadnu liečbu nebrala.

Dnes sa teším zdraviu, dcére, manželovi, každému novému ránu, aj bolestiam v krížoch od roboty v záhrade. A stále sa modlím. Ale teraz už viac za iných. Za seba však neprestávam ďakovať: Drahý Bože, urobil si v mojom živote úžasné veci. Požehnal si ma tak, že to presiahlo všetky moje predstavy. Zoči-voči ťažkostiam tu vždy bolo niečo, za čo som ti vďačná. Otče, dal si mi víťazstvo. Stačilo prosiť a vyslyšal si ma. Klopala som a otvoril si mi dvere. Ďakujem ti, že si vždy prítomný v mojom živote a nikdy si sa odo mňa neodvrátil. Ďakujem ti za tvoju lásku, za dar zdravia. Amen.