Krátke, pochmúrne a sychravé dni sú každoročne predzvesťou príchodu adventného času, ktorého vyvrcholením sú dlho očakávané Vianoce. Zapaľovaním sviečok na adventnom venci umocňujeme hlboké prežívanie tohto času, kedy sa chystáme na príchod Jezuliatka a nezabudnuteľných vianočných dní.
Deti sa tešia na príchod Mikuláša, ktorý ich obdaruje chutnými maškrtami ale často aj kúskom uhlia, cibuľou či varechou. Po príchode Mikuláša už odpočítavame dni, ktoré nás oddeľujú od mnohými prívlastkami ospievaných sviatkov – Vianoc. Každé Vianoce majú svoje čaro. Deti, často aj dospelí si predstavujú krásne rozprávkové Vianoce. Cesty plné snehuliakov, zasnežené konáre stromov, cencúle, ktoré zdobia vchody a okná domov, rytmicky vŕzgajúci sneh pod našimi krokmi a mäkké biele vankúšiky snehu, ktoré nám padajú do vlasov. AJ keď takéto Vianoce sú v posledných rokoch len naším zbožným prianím, sme šťastní, keď prídu aj v inej ako bielej podobe.
Vianoce sú sviatkom rodiny, útulného domova, voňavého ihličia, radosti a pokoja. Máloktorý národ na svete má také krásne vianočné tradície ako náš. Možno je to preto, že od vekov si cenil mier, ticho , pokoj, ktorých sa mu v histórii nie vždy dostávalo. Na mnohé zvyky sa už zabúda, ale mali by sme sa k nim vracať, najmä k podstate Vianoc a ich kúzlu, ktoré spočíva nie v preplnených stoloch ani v mnohorakých daroch, ale v duši človeka, v dobre srdca, v správaní sa k blízkym, k spolupracovníkom, k okoliu. Zažnime aj na tohoročnom stromčeku svetielka pre všetkých ľudí dobrej vôle, čo chcú pokoj a mier na zemi.